ČLÁNKY

… aj tak možno charakterizovať životný príbeh Šenkvičana Eugena Jurášeka (54  r.), pôvodom Stredoslováka zo stavbárskej rodiny, ktorý až v zrelom veku prišiel na to, že jeho miesto je aj vo vinohrade a v pivnici a všetky aktivity súvisiace s výrobou vína a jeho sprostredkovaním ľuďom, ktorým chutí, sú tým pravým orechovým, ktoré ho napĺňajú a dávajú jeho životu nový zmysel.

Čo bolo pred Šenkvicami

Rodák z Turčianskych Teplíc o víne vedel v mladosti tak akurát, že je biele a červené. Najlepšie poznal ríbezľové, ktoré robili doma. Z rodiska odišiel v 15 rokoch na štúdiá. Najprv do Liptovského Mikuláša na stavebnú priemyslovku a po ročnej prestávke, kedy robil po rôznych stavbách, začal študovať stavebnú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach. Inak to ani nemohlo byť, lebo u Jurášekov je už po 5 generácií tradíciou živiť sa „betónovým chlebom“. V Martine a okolí všetci vedia, že sú stavbári. Po škole vojenčil v Leviciach. Medzitým sa stal, ešte ako vysokoškolák, otcom syna a počas vojny, aj dcéry. Núdza o peniaze a absencia vlastnej strechy nad hlavou prinútila, ako sám vraví, vrabca, riešiť to.

Vinársky učeň

Voľba padla na Šenkvice, kde po manželkinom dedovi zostal grunt. Za bývalého režimu to fungovalo tak, že človek mohol vlastniť najviac 8-árový pozemok a zvyšok bol vyvlastnený. No dedo ako vojnový veterán, mal určité výsady a tak sa rodina dostala k bývalej záhrade po miestnom organistovi a vinohradu. Nik z rodiny si s tým nevedel rady. Mladý Eugen to vzal ako výzvu a postupne sa naučil všetky práce vo vinohrade – od strihania cez kopačku, striekanie až po vysádzanie nových ratolestí. Zasvätil  ho do toho dnes už nebohý svokor, na ktorého takmer denne pokorne spomína. Ten mu radil a po ňom zdedil aj zem. Je pochovaný na cerovskom cintoríne, z ktorého vidno rovno vinicu, a tak sa v rodine traduje, že ju stále stráži. Stratil v ňom skvelého učiteľa a po jeho smrti prišla fáza učenia sa na vlastných chybách. Vtedy si neraz spomínal na jeho rady, keď mu už nevládny prác na vinohrade vyčítal: – Moc si nechal! A tak neraz skrátil révu napr. z 8 očiek na 5. Až postupne mu dochádzalo ako je dôležité počúvať starých praktikov, ktorých škola je často viac hodná ako teórie študovaných akademikov.

Ďalší učitelia

Za veľa vďačí Eugen Jurášek pri získavaní vinárskych rozumov dlhoročnému priateľovi Milanovi Ulrichovi z Viničného a Jožkovi Kretovi. Absolvoval s nimi svoju vinársku premiéru – výrobu prvých 50 litrov vlastného vína. Dodnes má vo svojom archíve odloženú z neho aj nejakú tú fľašku. Milan mu vysvetlil o.i. aj ako funguje riadené kvasenie, zoznámil ho s novými technológiami a doteraz mu je za to veľmi vďačný. Nemalú úlohu pri zvyšovaní vinohradnícko-vinárskej kvalifikácie zohral u neho aj internet, samoštúdium odbornej literatúry a samozrejme pozorné počúvanie rád skúsených vinárov ako sú: Vinco Lacko, Karol Motyka, Tibor Ruman, Marián Bočko a ďalší členovia Spolku vinohradníckov a vinárov (SVV)  v Šenkviciach. Za veľmi plodné považuje aj diskusie o víne s priateľmi vináromi Braňom Fischerom či Petrom Rajnicom.

Ako to bolo s tým spolkom?

Hoci bol Eugen Jurášek jedným zo zakladajúcich členov SVV, jeho vzťah k nemu bol spočiatku skôr platonický. V čase jeho vzniku (r.2001) síce koketoval s myšlienkou stať sa vinárom, no nedostatok času ho limitoval. Malé deti, nedokončený dom a vlastné podnikanie v stavebníctve túto ambíciu na niekoľko rokov odsunuli na vedľajšiu  koľaj. Pred 5 rokmi sa však rozhodol trochu „pribrzdiť“ a okrem povinností prišlo aj na veci, ktorými si chcel robiť radosť. A tak sa začal „hrať s vínom“,  začal tráviť viac času v pivničných priestoroch rodinného domu, no najmä začal svoju myseľ zahltenú každodennými problémami ťažkého stavbárskeho chleba sústrediť na nádhernú činnosť, ktorá nahrádza služby najlepších terapeutov. S tým súviselo následne aj obnovenie jeho členstvo v SVV.

Víno Jurášek

Pod touto značkou sa skrýva malé rodinné vinárstvo zamerané na kvalitu vína pre vlastnú potrebu, no najmä pre stálych zákazníkov. Vyrábajú ho z hrozna z vlastnej vinice, prípadne nakupovaného od overených vinohradníkov z okolia Malých Karpát či Strekova. Spočiatku sa orientovali na výrobu približne 2500 litrov odrodového vína, najmä Rizlingu vlašského, Veltlínskeho zeleného, Rulandského šedého, Rizlingu rýnskeho a Frankovky modrej. Postupom času svoju produkciu rozšírili aj o odrody ako Sauvignon blanc, Cabernet sauvignon, Pinot noir či Dunaj. S ročníkom 2018 svoju produkciu zväčšili na 7000l, pričom víziou je toto množstvo minimálne zdvojnásobiť. 

Kvalite svojich vín veril Eugen Jurášek od začiatku, no prvé poslal do súťaže skôr z recesie, ale už tie mu priniesli úspechy, ba dokonca medaile. Bolo to pre neho obrovskou vzpruhou. Dnes už je tých ocenení viacero. K najvzácnejším patrí napr. za Pinot noir 2017 barrique, ktorý získal na ostatnom Pinot masters v Limbachu zlatú medailu. Víťazný Pinot noir bol jeho prvou lastovičkou v červených vínach a o získaní zlatej medaile ani nedúfal. Sauvignon blanc 2018 bodoval v rozstrele o šampióna na súťaži v Cíferi, a v USA z najväčšej benefičnej výstavy si donieslo double gold veltlínske zelené, ktoré bude následne predmetom verejnej dražby, kde výťažok z dražby bude použitý na dobročinné účely. Spomínané vína patria podľa Eugena Jurášeka do kategórie vín, ktoré sa predávajú samé. Pri degustáciách zámerne vopred neuvádzajú ocenenia ponúkaných vzoriek. Prezradia to, až keď klientom chutia. Opakovane si tak potvrdzujú, že ocenenia boli zaslúžené.

S jedlom rastie chuť a s úspechmi sa postupne produkcia firmy začala zväčšovať. Až tak, že súdky boli nútení pre nedostatok priestoru ukladať aj v práčovini,  saune, či posilňovni ich rodinného domu. Bol najvyšší čas niečo s tým urobiť. A tak na jar  v r. 2018 začala firma s výstavbou nových nielen prezentačných priestorov pri rodinnom dome. Apropo, firma! Pre poriadok treba vysvetliť, že Vino Jurášek je značkou firmy FAJ, s.r.o., ktorej názov je vlastne zložený zo začiatočných písmen mien detí majiteľa, teda syna Filipa a dcéry Adriany Jurášekových. Súčasťou portfólia firmy sú aj stavebné aktivity Filipa a Adriana s manželom sa intenzívne venujú vinárstvu. Pre otca Eugena je veľkým zadosťučinením, že sa obaja jeho potomkovia našli v jeho odkazoch a pokračujú v začatých aktivitách, čím si osvojili rovnaké predmety záujmu ako má ich otec.

Popri uvedenom sa firma Víno Jurášek pravidelne zapája do podujatí organizovaných SVV (Za vínom do Šenkvíc, Letné ochutnávky vín, Výstava vín) a Združenia Malokarpatská vínna cesta ( Deň otvorených pivníc na sv. Urbana, Dni otvorených pivníc ), súťaží vín na Slovensku i v zahraničí a pod.

Genius loci

Nový spomínaný firemný objekt stojí v Šenkviciach na mieste, kde mala -podľa slov starších obyvateľov Šenkvíc- stáť ešte za bývalého režimu mohyla. Niet divu, lebo lepší priestor na jej osadenie, by sme v celých Šenkviciach asi nenašli. Je to totiž najvyššie bod v katastri obce a je z neho nádherný výhľad na celé okolie. Môžu si ho užívať návštevníci novej degustačnej miestnosti v areáli tohto rodinného vinárstva na Cerovskej ul. 5. Tá je okrem spomínanej panorámy pozoruhodná aj svojou architektúrou s dôrazom na citlivé spojenie s okolitou prírodou. Atmosféra prevádzky má ešte jednu pridanú hodnotu. Majitelia sa netaja tým, že svojim vznikom ponúkla príležitosť na príjemné posedenia nielen pre verejnosť, ale spojila aj rodinu a pribudli nové priateľstvá. Z obce, z radov členov SVV i zo zákazníkov. Stala sa miestom ich pravidelného stretávania. A nielen pri oslavách, ale ja „pracovne“, najmä pri oberačkách a prešovačkách.

Niečo za niečo

Vybudovanie nového objektu rodinného vinárstva nebola lacná záležitosť. Tobôž, keď celé to vznikalo s víziou do budúcnosti (minimálne na 10 rokov), s dôrazom na kvalitu finálneho produktu, hygienu, estetičnosť a funkčnosť prostredia. Práca s vínom ich naučila aj trpezlivosti. Zistili, že víno si často „robí, čo chce“ a „všetko má svoj čas“. Naučili sa brať tento fenomén s pokorou a vážiť si prírodu a rešpektovať „to niečo medzi zemou a nebom“.

Vinárstvo a všetko s ním spojené stále považujú za koníček, hobby a psychohygienu, čiže nie je pre nich prioritne zdrojom zisku, či hlavným predmetom podnikania, je to  hlavne spoločná aktivita, ktorá ich napĺňa, teší a v oblasti rodinných vzťahov posunula na novú lepšiu úroveň, kedy sa absolútne odsunuli vekové komunikačné bariéry medzi otcom a dcérou. Ich ambíciou je v hospodárení dostať sa aspoň na nulu, teda predajom vína pokryť vzniknuté náklady a postupne splácať vynaložené investície. A netaja sa ani svojou stratégiou – vytvoriť si nielen stabilnú  a vernú klientelu, ktorá by každoročne prejavila záujem o ich víno, no zároveň osloviť stále ďalších nových spokojných zákazníkov, ktorí budú mať pri výbere vína jasnú voľbu. Keďže majú v tejto vízii jasno a robia všetko pre jej naplnenie, niet dôvod na pochybnosti, že sa im to podarí.

Vedeli ste?

Hoci Víno Jurášek nepatrí v našej obci k najväčším ani k najznámejším, jeden prím firme uprieť nemožno. Je totiž prvým oficiálnym vinárstvom v Malých Šenkviciach. Dostatočný dôvod, aby vstúpilo do histórie najväčšej vinohradníckej obce na Slovensku, ktorou Šenkvice sú.

Miesto epilógu: vinár Eugen Jurášek je zaujímavý nielen svojim vinárskym profilom, ale aj ako všestranný človek.. Podnikateľ-stavbár, hudobník (roky hral v dychovej hudbe na kontrabas), aktívny poľovník, bývalý športovec (basketbalista a volejbalista)…Jeho vinárske ja je akoby  zúročením všetkého, čo doteraz zažil a čo ho, verme, že ešte čaká.

                                                                     Zdroj: Eva Lupová, Časopis Šenkvičan